Ostrovy pozitívnej deviácie pribúdajú

Úprimne sa priznávam, že na pojem v titulku nemám copyright ja, ktosi ho už kdesi vymyslel a použil predo mnou, ale zdá sa mi veľmi výstižný pre hromadné pomenovanie javov vymykajúcich sa z celkovo akoby pochmúrnej a bezútešnej väčšinovej reality.

V uplynulých rokoch – aj na stránkach HN – som viackrát dosť nešetrne hodnotil úroveň a kvalitu služieb nášho domáceho cestovného ruchu, glosoval rôzne nepríjemné skúsenosti, ktoré človeka s priemerným prahom citlivosti a úplne bežnými predstavami o úrovni komerčného ubytovania, stravovania, čistoty, ochoty či kvalifikovanosti personálu nemohli nerozčúliť, neznechutiť a - čo je najhoršie – aj neodradiť od ďalších pokusov stráviť viac voľného času vo vlastnej krajine. A hlavne od úmyslu utratiť v nej za takéto „pôžitky“ viac peňazí, dať ľuďom v regiónoch možnosť zarobiť si a pomôcť aj tomuto štátu zopár drobnými navyše na zaplatenej dani. Nie že by takáto „národohospodárska“ úvaha musela nevyhnutne sprevádzať každý plán na víkend či dovolenku, každú rezerváciu hotela, objednanú kávu alebo kúpenú vstupenku do nejakej atrakcie, ale ten širší ekonomický kontext tam vždy bol a je, či si ho niekto uvedomoval alebo nie.

Výsledok býval zväčša rozpačitý, často až smutný. S neuveriteľnou krásou a príťažlivosťou mnohých našich lokalít zarážajúco kontrastovala burina nekvality, neochoty, amatérizmu a akejsi beznádejnej provinčnosti v ponúkaných službách, ktoré sa pritom cenovo dávno zbavili nálepky lowcostovosti. Avšak obvykle práve len cenovo.

Zmena pracovného pôsobiska - takmer presne pred rokom - sa mi postarala aj o malú revolúciu v destináciách pracovných ciest. Namiesto Bruselu, Frankfurtu či iných metropol sú to dnes naše domáce regióny, pobočky, klienti, partneri....  A ak som donedávna zväčša iba hanil a zúfal, občas dokonca aj dosť hlučne a emocionálne - tak dnes s veľkou radosťou zaznamenávam, že príjemné zážitky si nemusím voziť iba z Álp, že tých ostrovov pozitívnej deviácie je u nás doma čoraz viac. A po hojných slovách kritiky z minulosti je dnes férové to nahlas priznať.

Kríza – nekríza, služby sa naozaj kde-tu citeľne zlepšujú. Či už sú to Tatry, na ktorých som pred časom nenechal hádam žiadnu nitku suchú a dnes sú tam početné príklady ozaj kvalitných a cenovo normálnych služieb. Takisto Spišská Nová Ves ma nedávno príjemne „dostala“ skvelým útulným a celkom lacným hotelom priamo v centre, výbornou štýlovou reštauráciou kúsok odtiaľ a tiež napríklad Liptovský Mikuláš a aj celý Liptov, kde hosť vo viacerých penziónoch či kolibách určite rád prehodnotí svoje stereotypy o ofučaných čašníkoch a ťažko tolerovateľnej katastrofe za drahé peniaze.

Ešte stále však platí, že to dobré akoby zatiaľ tvorili iba ostrovčeky, síce čoraz väčšie, chvalabohu, ale ešte vždy obmývané morom toho neporiadneho a teda naďalej je toho dosť, kde treba dvíhať prst či dokonca hlas. (V jednom našom kúpeľnom meste, napríklad,  som si v lete radšej dobrovoľne skrátil pobyt v už zaplatenom 4-hviezdičkovom (!) hoteli. Fakt zlé.) Podobných zážitkov by bolo viac, ale tento text chce chváliť a motivovať, nie haniť.

Verejne teda priznávam zmenu názoru. Po čerstvých skúsenostiach z posledného roka si už nemyslím, že je to s rozvojom cestovného ruchu u nás beznádejné. Potvrdzuje sa, našťastie, že dávať jasne najavo svoju (ne)spokojnosť nemusí byť márne. Čerstvé skúsenosti dávajú pádny dôvod veriť, že tieto naše ostrovy pozitívnej deviácie majú reálnu šancu rásť a vytvoriť raz aj solídnu pevninu. Skvelá správa.