Sex, lži a internet

Dneškom končím obdobie bez blogovania. Dosiaľ som vždy márne hľadal dôvody zdieľať moje osobné myšlienky a názory prostredníctvom internetu a sociálnych sietí. Písať firemný blog mi prišlo celkom fajn, pretože je to spôsob ako sa dotýkať tém, ktoré sú mojou prácou, ale zdieľať názory na veci, ktoré sú osobnejšie to mi vadilo. Je s tým koniec! Po minulotýždňovej diskusii o bezpečnom používaní internetu v rodinách mám potrebu kričať do celého sveta o tom, že my dospelí na svoje deti myslíme asi veľmi málo. Ale poďme postupne k tomu, čo ma doviedlo k napísaniu tohto článku…

Pracujem pre firmu, ktorá už tri roky stojí za projektom Bezpečne na internete. Skvelá správa, byť zamestnaný vo firme, kde nejde iba od doláre, ale aj o to, použiť aspoň časť zarobených peniažkov na veci verejne prospešné. Keď tento projekt začínal, bolo našim cieľom pomôcť užívateľom – a to najmä deťom a študentom, lepšie sa zorientovať v tom, ako bezpečne používať internet. Racionálny plán, a keďže navyše veľká časť užívateľov používa na prístup k internetu náš softvér, tak je logické, že cítime spoluzodpovednosť za prípadne riziká spojené s “existenciou v sieti”. Minulý týždeň sme zorganizovali diskusiu za okrúhlym stolom za účasti odborníkov na kybernetickú bezpečnosť, neziskových organizácií, vládnych organizácií, mojich kolegov a hlavne používateľov. Bola to dobrá diskusia, rôzne názory, niekoľko reálnych návrhov na budúce aktivity. Keď som sa však zamyslel nad sumárom toho, čomu terajšia generácia detí denne čelí, oblial ma studený pot.

Riziká

Názov tohto článku nemá za cieľ lákať čitateľov, ale naozaj trpko vystihuje o akých problémoch hovoríme. Jedno číslo z prieskumu, ktorý sme dali prednedávnom realizovať na vzorke 308 detí vo veku 10-16 rokov: 100% detí používa internet! To znamená, že nám vyrastá generácia mladých ľudí neoddeliteľne spojených s dnešnými modernými technológiami. Môj šok: na otázku “Aké máš negatívne skúsenosti s používaním internetu?” nám drvivá väčšina opýtaných odpovedala, že sa stretávajú so sexuálnymi návrhmi a obťažovaním, rôznymi spôsobmi ponižovania (napr. zosmiešňovanie spolužiaka formou pozmenenej fotky) a zámenami identity formou vydávania sa za niekoho iného. O tom, že následky môžu od nevinného vtipu ísť až k samovražde mladého človeka, vieme – stačí si občas prečítať čo to na internete. A týmto problémy nekončia. Pre mladých ľudí – deti obzvlášť, je často problémom rozoznať deliacu čiaru medzi realitou a virtuálnym svetom. Ako by inak mohli vznikať lásky a priateľstvá medzi ľuďmi, ktorí sa nikdy nevideli a nepočuli?

Posledným fenoménom, ktorý chcem pridať je fakt, že z virtuálneho sveta je cesta späť takmer nemožná. Informácie, fotky, komentáre, ktoré raz ‘pustíme’ do sveta internetu, reálne nemáme ako vziať späť. Vedieme v spoločnosti horlivé diskusie o informačnej bezpečnosti, ochrane našich kreditných kariet a bankových kont proti hackerom. Tí istí ľudia, ktorí potom večer sedíme pri počítači a píšeme na Facebook o tom, aký sme mali deň, náladu, problémy a radosti. Neodporujeme si?!

Malou ukážkou toho, že informácia, ktorá raz vstúpi to internetu tam pravdepodobne zostane dlhšie, ako je nám občas príjemné, je tu.

Sú na vine technológie?

Počúvam rôzne názory. ‘Treba sa prispôsobiť, technologický pokrok nezastavíme’, alebo ‘Facebook a Skype do škôl nepatria’. Nuž priznám sa, že neverím na dobrú a zlú technológiu z pohľadu jej spoločenskej hodnoty. Neverím na účinnosť zákazov a nariadení. Ono je to ako s autom: môže byť veľmi užitočné (preprava zraneného sanitkou) ale aj nástrojom zla (jazda podnapitého šialenca nočným mestom). Preto technológie a sociálne siete nemôžeme viniť za problémy, ktoré vznikajú. Naopak, potrebujeme nájsť spôsob, ako všetky vymoženosti dnešnej doby použiť na prospech nás všetkých.

Riešenia

Skúsim ich predložiť niekoľko:

1. Nepoužívať internet:-). Aj bez ďalšej úvahy toto asi nebude cesta.

2. Vytvárať technológie, legislatívu a pravidlá znižujúce spomínané riziká. Za prostredie dodávateľov technológií viem povedať, že sa snažíme inovovať k bezpečnejším technológiám každý deň. Stále však platí: my vyvíjame technológiu, nástroj. Nedokážeme regulovať správanie používateľa. Čo sa týka legislatívy, máme problém. Zákonné normy a pravidlá sa vyvíjajú veľmi pomalým tempom v porovnaní s technologickým pokrokom. Preto môžeme očakávať, že problémy nás budú sprevádzať aj v budúcnosti. Pre dnešok platí, že nedokážeme účinne postihovať skutky vo virtuálnom prostredí.

3. Investovať do prevencie formou vzdelávania rodičov, učiteľov a ich prostredníctvom pripravovať deti na vstup do sveta ‘kyber-reality’. Toto je práve tá cesta, ktorou sme sa rozhodli ísť s mojimi kolegami. Možno to nie je jediná ani najlepšia cesta, ale je to výrazom toho, že nám naše deti nie sú ľahostajné. V projekte budeme pokračovať a budeme hľadať ďalších partnerov, ktorí to vidia podobne. Možno sa raz tento náš projekt stratí v záplave ďalších – rovnako dobrých a lepších. To bude fajn.

Záverom: ak platí, že nám záleží na našich deťoch, poďme im venovať dostatok lásky, času a pozornosti. Možno stačí na chvíľu vypnúť počítače a mobily, ísť na prechádzku a porozprávať sa bez pomoci dátových prenosov. Tak obyčajne, tvárou v tvár.