Ešte raz k zlodejom dôchodkov

„Tvrdé slová patria k politickej polemike ako soľ k polievke. Aj ja ich používam, opieram ich však o fakty“, povedal premiér Fico v jednom zo svojich ostatných komentárov na adresu bleskovo presadených zmien v druhom dôchodkovom pilieri. Bohužiaľ, neponúkol žiadne fakty, iba tvrdenia, postavené na čistej ľavicovej ideológii. Chcem veriť tomu, že aspoň sám premiér im verí. Ktovie.

Prvý, teda priebežný dôchodkový pilier je deficitný, to je fakt. Ale on by bol deficitný aj keby druhý pilier vôbec neexistoval. Spôsobujú to hneď dva dôvody: negatívny demografický vývoj a dlhodobo neudržateľné nastavenie samotného prvého piliera. Ak premiér pracuje so zlými východiskovými postulátmi, logicky dospieva aj k zlým, faktami nepodloženým záverom a síce, že „všetci cez štátny rozpočet dotujú straty účastníkov druhého piliera (11,68%) . . . a priebežný systém zvýšil dôchodky (za sedem rokov) o 16,62%“. Tu je namieste uviesť ekonomicky tvrdé fakty. Všetci (ekonomicky aktívni) dotujeme cez štátny rozpočet predovšetkým prvý pilier. Ten by mal byť postavený výlučne na solidarite. Prvý pilier nikdy nič nezhodnotil a žiadne dôchodky nezvýšil. Medziročná úprava dôchodkov z prvého piliera je a vždy bola čistým arbitrárnym rozhodnutím politikov. Nie je výsledkom žiadneho zhodnotenia.

Ak sa už socialistická vláda jednej strany rozhodla pristúpiť k zmenám v druhom pilieri, potom mala súčasne pristúpiť aj k zmenám v prvom pilieri. Ide najmä o naviazanie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života a zvyšovanie dôchodkov o tzv. dôchodcovskú infláciu. Ideológovia Smeru však chystajú tieto zmeny až po roku 2017 (a neskôr). Žeby bol posun za horizont volebného cyklu čisto náhodný? Pri znížení odvodov do druhého piliera však poslanci Smeru lámali Ústavu, len aby urýchlili účinnosť zmien o 30 dní! A to už nechávam bokom fakt, že všetky zmeny v prvom pilieri sú vernou kópiou návrhov minulej pravicovej vlády a vtedajší opoziční poslanci Smeru ich v uplynulom volebnom období tvrdo kritizovali. Tomu sa hovorí jasná strata integrity. Alebo reformná prázdnota socialistov.

Zásah do druhého piliera z krátkodobého hľadiska síce znamená „zisk“ pre okruh verejných financií vo výške 500 mil. eur ročne. Ide ale o vážny zásah do tzv. medzigeneračnej solidarity. V praxi to znamená prejedanie budúcnosti v prítomnosti. Nižšie náklady na financovanie dôchodkového systému v prítomnosti vyvolajú zvýšené náklady na financovanie v budúcnosti. Takže tých 500 mil. eur z dlhodobého hľadiska bude znamenať zníženie udržateľnosti verejných financií, nie zvýšenie. Ale to budeme opäť za horizontom volebného cyklu a tento problém už budú riešiť budúce vlády. Premiér už vtedy bude dávno prezidentom.

Takže soľ k polievke patrí. Aj tvrdé slová k politickej debate. Len s tým opieraním sa o fakty je to u premiéra Fica akési pokrivené.